Stereo

Samovražda. Zbabelé siahnutie si na vlastný život ako posledné východisko zbabelca alebo najjednoduchšia forma riešenia problémov? Samozrejme je to vec názoru. Niekomu nabieha husia koža už len keď počuje toto slovo, niekto sa pousmeje, že to je blbosť, ale predsa sú aj takí ľudia, ktorí v mysli hneď na prvé počutie toto slovo neodsudzujú hoci to nedajú najavo. Pre mňa je trochu zvláštne, že niekomu stačí pár chvíľ a je rozhodnutý spraviť túto „zlobu“ a niekto napriek všetkým životným úzkostiam nie je schopný odhodlať sa na takýto čin. Keby ľudia otvorene rozprávali o samovražde ako o predmete, ktorý sú schopní vykonať, tak určite by boli drvivou väčšinou odsudzovaní, možno takisto ako homosexuáli, alebo ako ľudia, ktorí bezprostredne súhlasia s interrupciou alebo iné tabuizované témy. Preto exitujú témy, u ktorých je mlčanlivosť priam svätá. Ale chcel by som sa vrátiť k podstate tohto článku – samovražda. Myslíš si, že je naozaj taká zlá? Schopnosť objektívne sa pozerať na problémy je dôležitá. Azda na každého človeka, ktorý spáchal samovraždu sa pozerá ako na niekoho s nerozvážnym myslením,  smútkom, ale nikdy nie ako na nepochopenú osobu. Verím, že drvivej väčšine všetkých samovrážd sa dá predísť. Mýlim sa? Nie som ďaleko od pravdy ak poviem, že každý problém má riešenie. A mnohým ľuďom sa takéto riešenie neposkytlo. Osobne si myslím, že na svete je mnoho ľudí, ktorí uvažujú nad samovraždou, ale sú často prehliadaní druhými a preto stačí maličkosť, len malá zlomová situácia v živote, ktorá môže človeka donútiť k tomu aby vlastnou rukou siahol na svoj život. A všetci veľmi dobre vieme, že je neskoro plakať nad rozliatym mliekom...